KRAK !!!

KONPÈ TIG

KONPÈ LAPEN

Roun jou, Konpè Tig alé lapèch ké so konpè, Lapen. Yé tchenbé roun gran panyen poson. Panyen ki sa panyen !

Tig di : "Konpè, annou patajé !"

Pronmyé bagaj li fè, li tiré so pa, sa di so fanm, sa di so trwa pitit, sa di so tranmay, sa di so palank, sa di so kannon, pa so pagay ké sa di so kwi dilo.

Lò Tig fini patajé, li rété trwa poson pou Konpè Lapen. Panyen poson an té tèlman pézan, ki Tig pa té kapab lévé li.

"Souplé Konpè, idé mo mété mo panyen asou mo tèt !".

Lapen pa fè kò rèd, li idé Tig. I di Tig : "mo pòkò ka rantré, mo kouzen maryé bonmanten-an, li envité mo a so nòs".

Tig pati.

MÉSYÉKRIK ???

MÉSYÉKRAK !!!

Lapen pa pédi tan. Waya ! Waya ! li fandé danbwa. Plaf ! Palf ! li alé lonjé tou long òbò chimen koté Tig ké pasé talò.

Oumf ! Oumf ! Tig pran oun lòdò. Hum ! Hum ! A pa ki bò ? Li lévé so sousi, li bay a goch, li bay a drèt. Li apèrsouvwè roun lapen rèd atè-a. Li di :

"A ! men roun lapen sou pou mouri. Li divèt soti a maryaj. Si mo panyen pa té pézan sa pézan an, mo té ké ramasé li".

Tig kontinwen so chimen. Li maché, li maché.

KRIK ???

KRAK !!!

Konpè Lapen kouri andidan danbwa-a. Lò li rivé asou roun bon distans, li lonjé so kò ora chimen-an.

Mé Konpè Tig ka pasé :

"Mé non, sa mo ka wè a ? Sa ka fè dé lapen mo ka pédi. A ! si mo té pouvé idé mo panyen-an, mo té ké pran li".

MÉSYÉKRIK ANKÒ ???

MÉSYÉKRAK !!!

Konpè Tig kontinwen so chimen. Lò li rivé annan détou chimen-an, sa li ka wè : mé roun trwazyenm lapen lonjé tou long. Tig di :

"A ! non, sa fwè a mo ka mété atè. Menm si mo kasé mo kou, a pou mo ramasé sa trwa lapen-yan. A oun ti vyann mo fanm kontan !".

Konpè Tig pozé so panyen poson òbò trwazyenm lapen-an. Epi li bay viré.

Mouché alé sasé dé ròt-ya.

PATAKRAK ???

SANZO !!!

Lò Tig rivé koté dézyenm lapen-an té fika, li pa wè li. Tig di :

"Mé a kisa. Oro ! li divèt désoulé. Mo ka alé pran pronmyé-a !".

Mouché pézé dèyè pronmyé-a.

Maché, maché, pa gen pronmyé !

Konpè Tig bay déviré pran so trwazyenm lapen ké so panyen poson.

Pa gen panyen, pa gen poson.

Tig lé mouri, lanmò pa lé pran li.

ÉDIKRIK ???

ÉDIKRAK !!!

Tig kouri koté Konpè Lapen : "Konpè ! Konpè !".

Lapen té ja koumansé nétwayé so poson. Li rété i di konran :

-A kimoun ?

-A mo Konpè Tig.

-A kisa ou bézwen Konpè ?

-Mo vini sasé moso difé.

-Pa rantré Konpè, pa rantré, mo fanm an chimiz dronmi ! Mo ka poté difé-a ba ou.

ABOUBOU ???

YA !!!

Timoun-yan, mo ka di zòt, Konpè Tig té alé pou tchenbé Lapen, men i rantré tou tris a so kaz.

Enben sa jou a, tout lafanmi Tig manjé latègra.

KRIK ???

KRAK !!!


SA ZANDOLI KA POTÉ ???

FOKòL !!!

[mato][souzèv]






lékri-a : Ernestine Bocage, Marie-Line Wilson, Colette Antoine-Edouard, Pauline Pindard, Louis Honorien

Desen-yan : Guy Benth

© lasosyasyon Rakaba